|
David Lyscom V rokoch 1998-2002 pôsobil ako veľvyslanec spojeného kráľovstva Veľkej Británie na Slovensku. Squash (a tiež golf) začal hrávať počas univerzitných štúdií a hrával ho vo svojej vlasti závodne (tieto fakty si pamatám z jeho rozprávania a nemusia byť úplne pravdivé z toho dôvodu, že som si ich mohol nesprávne preložiť alebo interpretovať). V čase keď tu bol, predstavoval obávaného súpera pre väčšinu hráčov. Vďaka jeho bohatej skúsenosti s touto hrou a veľmi dobrej kondícii (mal vtedy okolo 50 rokov), vedel hrať veľmi presné drop-shoty a aj jeho pohyb na kurte bol kultivovaný a efektívny. Jeho základné údery popri stene boli nepríjemné svojou presnosťou s správnou dĺžkou. Okrem iného nás často upozorňoval na nedostatky v etike (nadávky, vzdychanie, ochkanie hráčov počas hry, hádanie sa s rozhodcom a podobne). Bol som rád, že v čase vytvárania knihy Squash pre každého si našiel čas a napísal Preslov a pár postrehov v kapitole Niekoľko slov o etike, taktike a nešportovom chovaní. |
 |
| Ľubomír
Budinský Aktívne pôsobí v súťažiach bedmintonu 34 rokov a hrou squashu na Slovensku sa zaoberá od vzniku oficiálne usporadúvaných podujatí od roku 1996 dodnes. Je členom popredného bedmintonového oddielu Spojov Bratislava a squashového oddielu IMET Bratislava, kde sa prebojoval až ku najcennejším slovenským športovým trofejám. Jeho doposiaľ dosiahnuté poznatky o stravovaní a pití športovcov sa opierajú o osobnú skúsenosť a štúdium odbornej svetovej literatúry. Toto poznanie sa mu podarilo zhrnúť do niekoľkých strán kapitoly 25 Strava hráčov v tréningovom procese. |
 |
Squash som prvý krát hral asi v roku 1993 (vtedy ešte ako aktívny tenista) a nebol som nijako nadšený. Po ročnej prestávke ma na kurty zlákal Marek Kristl a hneď mi ponúkol aby som išiel za nich hrať ligu. Krátko po tomto rozhovore som prišiel na prvý préning na Sláviu STU, kde mala spoločnost Goldex postavený murovaný squashový kurt. Na prvom tréningu som hral s Marekom Zvončekom, Petrom Potočárom, Soňou Morávkovou a ešte pár ich rovesníkmi. Vtedy mali okolo 17 rokov (ja 24) a povedal som si že už viac neprídem, lebo s takými deťmi trénovať...:) Našťastie som sa rozhodol inak a dnes neľutujem.
K moje najväčšie squashové úspechy by som rozdelil na tri typy - formálne, neformálne a osobné. Najlepšie formálne úspechy sú 3 miesto na MS 1998 alebo MS v súťaži družstiev v sezónach 2000/ 2001, účasť na ME 2000 vo Viedni. Neformálne by som povedal že keby Marek Zvonček na MS 1998 nemal stále negatívne dozvuky zranenia (preletel cez sklenené dvere cca rok predtým a narezal si sľachy na nohe), mohol som súboj o tretie miesto prehrať.
Neformálne úspechy vyzerali tak, že v čase keď som hral najlepšie, som sa jednoducho nemusel starať aký mám los, a zaujímalo ma iba to, či na turnaj ide Robo Šurina alebo nie. Podľa toho som vedel, či budem druhý alebo tretí, prípadne či mám šancu byť aj prvý. V tejto súvislosti si spomínam na to, ako ma vyhlásili za prvého hráča, ktorý proti Robovi uhral set. Bolo to na jednom turnaji v Banskej Bystrici. Mal som veľkú radosť...
No a môj osobný úspech...to je veľmi jednoduché. Z môjho pohybovného aparátu ma nič nebolí, nemám nič opotrebované natoľko, že by ma počas tréningu alebo zápasu niečo bolelo. Neviem či mám na to nejakú zásluhu, ale typujem že životný stýl ktorým žijem môjmu telu neubližuje a aj dnes viem vyhrať set s o 12 rokov mladším súperom z prvej desiatky (platilo v roku 2005-6). Snažím sa vyzerať stále rovnako, a športovať rovnako často ako to bolo pred pár rokmi (platilo v roku 2005-6). Do kedy vydržím to neviem, ale zatiaľ ma to baví. Takže športu zdar :)
Poznámka k online verzii zverejnenej na www.squash.sk: ďakujem pani Maníkovej za pomoc pri gramatickej a štylistickej úprave textovej časti stránok.
Týmto súhlasím so zverejnením celého obsahu mojej pôvodnej stránky www.hrajtesnami.sk na oficiálnej stránke SSQA.