Na squash sa veľa ľudí pozerá ako na šport spojený so zdravým životným štýlom, s mladosťou a pohyblivosťou. Ale squash je tiež šport s dlhou históriou. Zoznam svetových šampiónov sa tiahne mnoho rokov dozadu a zahŕňa hráčov rôznych národností oplývajúcich rôznymi kombináciami zručnosti, sily, citu a energie.

Squash je na Slovensku mladým športom bez tradície a skúseností v porovnaní s národmi, kde squash zapustil hlboké korene. Je preto dvojnásobne dôležité mať sprievodcu squashom, ako je tento. Veľa hráčov mojej generácie sa naučilo hrať squash tak, že pozerali na hrajúcich, osvojili si pravidlá, údery a etiku. Táto možnosť na Slovensku nie je a keďže slovenský squash potrebuje napredovať čo najrýchlejšie, nie je čas na postupné budovanie základov založených na skúsenostiach a pozorovaniach.

Preto som rád, že môžem privítať tohto sprievodcu squashom a som poctený a zároveň potešený tým, že môžem na ňom spolupracovať. Dúfam, že pomôže rozvoju squashu na Slovensku a dá odpovede na mnoho otázok. Niektoré z nich sa týkajú pravidiel hry a mali by sa dôkladne preštudovať. Squash sa hrá v obmedzenom priestore s neustálou možnosťou zranenia a pravidlá sú práve na to, aby toto riziko obmedzili na minimum. Samozrejme, je veľa ďalších oblastí založených na skúsenostiach a názoroch a tu môže tento sprievodca pomôcť nielen začiatočníkom, ale aj tým, ktorí už nejaký čas hrajú.

Pre tých, ktorí sa chcú zlepšovať a napredovať v zápasoch a na turnajoch, je v sprievodcovi vyhradených niekoľko kapitol.

Či už ste začiatočník alebo šampión, dúfam, že sa vám squash bude páčiť aj v budúcnosti. V mojom klube v Anglicku hrajú stále aj takí hráči, ktorí majú vyše sedemdesiat rokov. Je to naozaj skvelá cesta, ako zostať fit a odložiť na bok každodenný stres a napätie. Pri hre squash sa obyčajne vytvorí dobrá spoločnosť a mňa teší, že mnohých hráčov squashu zo Slovenska môžem pokladať za svojich priateľov.

Bolo tak pol deviatej ráno, marí sa mi, že pondelok. Vonku bolo nádherné veterné sychravé počasie, aké len vie byť v jeseni v Bratislave. A všetci čo vchádzali dnu, do budovy a potom aj na kurty, mali ešte vlhké vlasy a kvapôčky dažďa na mihalniciach. Ja som sedel na lavičke pred kurtom a tiež som mal vlhké vlasy. A mokrú tvár, až ma štípali oči. A mokré tričko a dychčal som a zas na chvíľu som mal zdravú červenú farbu v tvári po ani nie polhodinovom tréningu. Raz darmo - roky sa hlásia aj na kurte. Môj príležitostný tréner mi zatiaľ predbežne márne vysvetľoval ako udrieť do loptičky, aby došla až po prednú stenu, odrazila sa a popri stene sa vrátila až po sklenenú stenu a ešte aj od tej sa odrazila. A pri tom sa nezadýchať, neunaviť a správne držať raketu a ramená. Bol som milo prekvapený, že nedal na sebe znať sklamanie, že mi to nejde. Ani ma alibisticky nechválil, ale napriek tomu som cítil, že už mi to pôjde akomak lepšie. Stál nado mnou lapajúcim dych na lavičke a kropiacim lavičku i dlážku potom stekajúcim z vlasov a nosa. Zmoreným, ale hlavne presvedčeným, že i keď squash milujem, nikdy sa ho nenaučím hrať tak, aby som ho cítil, aby som cítil loptičku a pohladkaním raketou ju poslal  tam, kam si to želám ja, a aby som vedel, kam si ju mám želať umiestniť. V tom momente som si prial, aby som sa stal aspoň skvelým fanúšikom. Aby som poznal mená hráčov a rebríček ligy a občas na zápase mohol zasvätene vykríknuť: „Dofrasa, to bola loptička, tá sa nedala..."

A v tomto rozpoložení niekde na dolnom poschodí (myslím, že mínus druhom) squashového cítenia ma môj tréner (a vy už tušíte, že to bol autor tejto knihy) priklincoval bez prípravy, z mosta doprosta vetou, ktorú z dôvodov opisovaných v predchádzajúcom texte, neviem citovať presne doslovne, ale jej obsahom bolo, že by si želal, aby som k tejto knihe, knihe o squashi, napísal predslov, príhovor. Ja, ktorý milujem humor vo všetkých jeho podobách i teritoriálnych variáciách, som začal štartovať svoju odparkovanú myseľ a pomaly tipovať: Je to irónia, kanadský žart? Ale pán Baranec plynule pokračoval svojim pre mňa typickým sterilno - neutrálnym povzbudivo - suchopárnym a neosobným tónom, že s tým akože ráta, a že si myslí, že ja ako jeden z podporovateľov tohto športu, a čosi a kdesi, a že skrátka ma o to prosí vo všetkej vážnosti. Nebudem hovoriť, že ma to ovalilo a že sa mi dýchalo ešte ťažšie a že som sa potil ešte viac, nie, a ani som sa nezačal triasť. V tej chvíli a v tom stave po polhodinke squashu a v mojom veku, keby mi bol navrhol, aby som mu napísal kapitolu o držaní rakety (moja veľká slabina), tak by som bol asi súhlasil, pretože myseľ bola „switch off" a moje rácio sa scvrklo na „prežiť", predýchať, doplniť tekutinu a ísť do sprchy.

Hrávam squash dlhé roky a za ten čas som si ho zamiloval - asi to poznáte aj vy, ostatní. Je to hra, ktorá má čo dať tým, ktorí všade hľadajú logiku, presne vymedzený čas a priestor, jednoznačné pravidlá a vopred predvídateľné možnosti. A je to súčasne hra, ktorá oslovuje aj tých, ktorí chcú tvoriť, ktorí „nemusia" striktné pravidlá a programovo vyhľadávajú nejednoznačné herné situácie s otvoreným koncom. Je to hra pre individualistov, rovnako ako pre hráčov, ktorí chcú byť v tíme, v klube. Squash sa dá hrať pre čistú radosť a dá sa hrať aj súťažne a s profesionálnou radosťou. Hrajú ho nielen muži a ženy. Hrajú ho deti, mladí aj seniori. Dokážete sa pri ňom spotiť, nabehať sa aj rozvášniť. Squash je vášeň. Squash je zábava, squash je romantika - skúste niekedy pozorovať, ako hrajú squash páry, manželia, priatelia, on a ona. Squash možno hrať ako šachy. Najčastejšie ako kombináciu toho všetkého. Pre mňa je pán Baranec šachistom na kurte, virtuózom a umelcom. Viem a pamätám si, že v minulosti súťažil a vytváral. Dnes hrá. Dnes hrá squash a hrá sa so squashom. Už to nie je bojovník, ktorý musí za každú cenu zvíťaziť a poraziť súpera (...najlepšie všetkých). Je to pedagóg, mladý profesor squashu. Ja si dodnes s pánom Dušanom Barancom vykám a nie je to len mojím konzervatívnym a starosvetským založením. V športe bežne a vo squashi zvlášť si všetci medzi sebou tykajú. Pre mňa osobne je však pán Baranec akousi ikonou slovenského squashu. Je to niekto, pred kým mám ako pred squashistom úctu. Čím to je? Prečo? Veď ja sám, a vy určite tiež, poznáte spústu iných hráčov, ktorí dnes hrajú lepšie ako autor tejto knihy, ktorí vyhrávajú a vyhrávajú opakovane a sú majstrami Slovenska, a porážajú aj zahraničných hráčov. Pokračujte v čítaní tejto knihy a možno vám napadne nejaké to „preto". A možno nie. Ale ak už ste ju otvorili, nájdete v nej určite veľa iných odpovedí.

Ja som ju čítal a mnohé z toho, čo už robím dobre, som tam našiel. Bol to skoro taký dobrý pocit ako na kurte, keď som to „zahral". Našiel som tam ešte viac vecí, ktoré nerobím dobre - zatiaľ. A nerobím ich dobre, aj keď mám na kurte trénera a on mi to zdôrazňuje. Ale po prečítaní mám prosto len ďalší impulz k trénerovým i svojim osobným impulzom. Ďalší, ktorý ma môže posunúť ďalej. A možno práve Tebe (milý čitateľ) funguje zlepšovanie aj na základe prečítaného. Ak čo len jednému hráčovi táto kniha prispeje k zlepšeniu hry, kniha splní svoje posolstvo. Zaujímavou však môže byť pre všetkých, ktorí po nej siahnu. Môžete sa s ňou radiť, môžete sa ňou riadiť, môžete sa k nej vracať, môžete ju odložiť a môžete ju prosto len mať doma. Pán Dušan Baranec, ďakujem Vám za hráčov, fanúšikov, za ostatných čitateľov i za seba, že ste ju pre nás napísali. Je pre mňa cťou mať možnosť sa týmto spôsobom vyjadriť k Vášmu dielu.