Taktických modelov je v squashi, ako aj v iných športoch, niekoľko základných a veľké množstvo iných, ktoré si môže vymyslieť každý hráč alebo tréner sám. Ešte predtým, ako uvedieme jednotlivé taktické modely, sa pokúsime taktiku definovať. Taktika znamená spôsob výberu úderov v určitých situáciách, prípadne proti určitým typom hráčov.

Jej výsledkom je, že súper je pod tlakom väčšinu času zápasu a váš hráč diktuje tempo a štýl hry. Ako ju uskutočniť, to už necháme na trénera, pretože možností je veľa. To, čo je v zápase s „Ferom“ útočná a víťazná taktika, je proti „Markovi“ defenzívna a neúčinná taktika. Preto je len veľmi ťažko dať všeobecný návod, čo a ako hrať. Podstatný je výsledok — súper musí byť pod tlakom a vy diktujete hru.

Taktika „behajúcej steny”, ktorá vráti každú loptu späť, je účinná hlavne proti kondične slabším, aj keď nezriedka technicky vyspelejším súperom. Cieľom takejto taktiky je udržať loptu v hre čo najdlhšie a nedovoliť súperovi, aby udával tempo a štýl hry, ťažiť z jeho chýb.
Všetky ostatné modely vychádzajú z kombinácie útočnej a obrannej taktiky, ktoré sa navzájom striedajú v rôznom čase a v rozličných herných situáciách.

Tejto stránke hry sa venuje športová psychológia, ktorej cieľ je — psychologickou prípravou pripraviť športovca na psychický (emočný) tlak počas zápasu a naučiť ho, ako ho zvládať (veľmi stručný opis). Túto prípravu má na starosti športový psychológ v súčinnosti s trénerom. Viac sa dočítate v kapitole

Squashový zápas má niekoľko fenoménov, ktoré v iných športoch nenájdeme, alebo ich nájdeme v inej situácii. Každý začiatočník bude súhlasiť, že obvykle mu na vyčerpanie stačí 30 minút intenzívneho squashu. To, čo by na tenisovom kurte vypotil za dve hodiny, tu stratí za polhodiny. V porovnaní s tenisom môže byť celkový energetický výdaj rovnaký, avšak tenisový zápas bude trvať 150 minút a squashový 45 minút. Týmto je aj jasne vystihnutá energetická náročnosť squashu. Energetická náročnosť ide ruka v ruke s koncentráciou a psychickým stavom hráča. Tak, ako hráč postupne ukrajuje zo zásob energie uloženej v jeho svaloch a v zásobách tuku, tak sa mení aj jeho nálada, odhodlanie a koncentrácia. Z tohto pohľadu sa psychický stav hráča môže odvíjať podľa niekoľkých scenárov, z ktorých najbežnejšie nájdete v ďalšom texte.
Ďalší z fenoménov je časová tieseň — krátky čas medzi jednotlivými výmenami. Výmena totiž predstavuje základnú psychologickú jednotku, počas ktorej hráč môže udržať koncentráciu na rovnakej úrovni, respektíve po skončení výmeny koncentrácia prudko klesá a znovu stúpa (alebo nestúpa) so začiatkom ďalšej výmeny. Keďže tieto pauzy medzi prestávkami trvajú iba niekoľko sekúnd, často sa začne strácať koncentrácia hlavne po namáhavej výmene.

Tento scenár určite pozná každý z nás, hlavne z obdobia svojich squashových začiatkov, kedy sa stretával s nerovnocennými súpermi. Po začiatočnej snahe, koncentrácii prichádza pocit bezmocnosti a chuť po víťazstve odlieta do stratosféry. Obvykle sa ani nevráti, pretože výkonnostný rozdiel medzi vami a súperom je taký veľký, že potrvá ešte niekoľko mesiacov a možno rokov, kým sa tento scenár zmení.

Povedzme, že na kurte máme dvoch technicky a mentálne rovnocenných súperov, pričom jeden z nich má lepšiu kondíciu. V takomto zápase sa dá očakávať, že po náročnejších výmenách kondične slabší hráč na chvíľu (teda na jednu alebo niekoľko výmen) stratí koncentráciu a daruje súperovi zopár lacných bodov. Tento moment je veľmi dôležitý a každý z nás ho zažil z rôznych pozícií, buď ako maratónec alebo ako ten slabší. To isté sa stáva, ak sa namáhavá výmena ukončí ako LET.
Preto na moment začatia ďalšej výmeny treba sústrediť všetky mentálne sily a dať si tie najvyššie ciele v duchu: „Nedám mu ani jednu loptu zadarmo, táto lopta je moja.” a podobne. Samozrejme, že si to nestačí iba povedať — treba sa do úlohy vžiť a neustúpiť ani o centimeter.
Platí to aj v situácii, keď je bilancia predchádzajúcich zápasov nepriaznivá. Treba si uvedomiť, že každý zápas je iný, hoci máte toho istého súpera. Nie každý súper dá najavo svoje emócie počas zápasu, a preto ani nemôžete vedieť, ako je na tom súper „zle” alebo „dobre”. Z tohto dôvodu netreba nikdy strácať nádej.
Pred zápasom je dobré pamätať si, že hráč má minimálne dvoch súperov. Jeden z nich je protihráč, druhý je jeho vlastné telo (únava, strata motivácie a pod.) a občas sa k nim pridá nesympatický rozhodca či kurty od iného výrobcu, na ktorých vám nič „nepadá”.

Posledný bod setu
Častým javom pri stave, keď vám na získanie setu chýba jeden bod, je podcenenie situácie a získanie pocitu neodvratného víťazstva. Tento úplne prirodzený pocit má za následok celkové zníženie vašej aktivity (utlmenie, pokles agresivity), ktoré v spojení s častým „zobudením” sa súpera práve za takéhoto stavu, je pre výhru setu veľmi nebezpečné. Súper, ktorý už zdanlivo nemá čo stratiť, sa práve v tejto situácii môže chytiť iniciatívy a pomocou zopár šťastne zahraných lôpt vám po niekoľkých minútach môže dýchať na chrbát.
Pomôckou, ako vyhrať posledný bod v sete, je sústrediť všetky psychické a fyzické sily na túto loptu. Dá sa použiť metóda, keď si vsugerujete, že je to súper, ktorý môže vyhrať set a to za žiadnu cenu pripustiť nechcete.
Premenením takejto lopty hneď na prvý alebo druhý raz jasne dáte najavo, že s podobnými situáciami nemáte problémy. Naopak predlžovaním času potrebného na vyhratie setu, ak máte 8 bodov, dávate súperovi stále teoretickú šancu, ktorej sa vždy bude chytať aj v ďalších setoch zápasu.

Každá výmena má svoj priebeh, ktorý býva vzhľadom na množstvo úderov jedinečný, aj keď sa vizuálne môže opakovať. S postupom odohraných lôpt vo výmene stúpa alebo klesá psychický tlak na hráča, ktorý by už najradšej výmenu ukončil. Pokiaľ je na tom kondične dobre, behanie za loptami hráčovi neprekáža a nutkanie ukončiť výmenu víťaznou loptou je slabé. S pribúdajúcimi krokmi a údermi sa však situácia mení k horšiemu. Údery strácajú presnosť a razanciu a hráč sa môže veľmi ľahko ocitnúť v situácii, keď môže zahrať winner. Takáto lopta, keď sa hráč nemusí z bodu T pohnúť a súpera má za sebou (napríklad), skrýva niekoľko komplikácií.
Prvá vec je vplyv momentu prekvapenia. Po dlhotrvajúcej a relatívne presnej výmene môže byť takáto „lacná” lopta prekvapením, ktoré hráč práve z tohto dôvodu prekvapenia nie je schopný premeniť na winner a zahrá priemernú alebo rovnako lacnú loptu.
Po takomto „kikse” oboch hráčov sa výmena upokojí a po čase opäť nastane situácia vhodná na zahratie víťaznej lopty. Ak ju hráč využije, je dobre. Ak sa mu však opäť nepodarí premeniť, vznikne obvykle stav, keď sa hráč prestane kontrolovať a bude chcieť ukončiť už akúkoľvek loptu. To je zlá situácia, ktorej treba čeliť.
Najlepší recept, ako riešiť túto situáciu, je, vôbec sa do nej nedostať. Technika a reakcie hráča musia byť zautomatizované natoľko, aby v situácii, keď môže zahrať winner, tento úder zahrá alebo zahrá loptu, ktorá súpera dostane do nevýhodnej situácie, z ktorej môže ťažiť.
Na tomto mieste by sme uviedli ešte jedno pravidlo, ktoré by si mal osvojiť každý hráč: V squashi neexistuje lopta, ktorú by som nemohol zahrať, ale ani winner, ktorý by súper nedobehol.
Osvojením si tohto pravidla sa vyhnete „zahodeným” loptám, keď nadobudnete presvedčenie, že súper loptu nemôže zahrať. On sa však natiahne, zahrá ju a vy prekvapený a bezmocný pozeráte na ľudí za sklom a ukazujete, že lopta predsa padla dvakrát...Ale to už je obvykle neskoro.

Reakcia na výroky rozhodcov je mierou vašej inteligencie a toho, ako dokážete na uzde držať svoje emócie. Z vlastných skúseností každý zo závodných hráčov vie, že v napätých zápasoch s vybičovanou atmosférou je to veľmi ťažké. Ale povedzme si, čo už dnes nie je ťažké. Z turnajov sú známe časté prípady, keď 5 ľudí vidí jasný aut a rozhodca je jediný, ktorý vidí dobrú loptu. Zriedkavejšie, ale o to nepríjemnejšie sú situácie, keď rozhodca cez telá hráčov nevidí váš dobrý DROP SHOT a dá výmenu opakovať. Najkvalitnejšie vedený zápas zo strany rozhodcov býva v prípade, ak rozhodujú dvaja a pri sporných loptách sa navzájom radia. Takže, ak máte averziu voči rozhodcovi, požiadajte vedenie turnaja o zmenu rozhodcu alebo o ich zdvojenie.
Často sa stáva, že rozhodca vie iba počítať stav a situácie LET a STROKE posudzuje na základe názorov okolitého publika. Takýto rozhodca je obvykle squashista — začiatočník a je v záujme usporiadateľov, aby ho do rozhodovania ťažších zápasov nenasadzovali.
V každom prípade rozhodovanie by si mal pravidelne každý odskúšavať a brať si príklad od našich popredných medzinárodných rozhodcov (Juraj Celler, Terry Davies - dnes už na Slovensku nepôsobí, Jozef Baranec a ďalší).