Squash hrajú dvaja hráči na kurte s rozmermi 9,75 m na dĺžku a 6,4 m na šírku. Po piatich minútach na rozcvičenie hráči losujú, alebo sa dohodnú, kto začne podávať ako prvý. Hra sa začína podaním (servisom).

Hráč vyhrá výmenu, ak donúti svojho súpera zahrať loptu tak, že:
- zasiahne TIN (doska na čelnej stene),
- umiestni loptu nad autové čiary kurtu,
- nezasiahne loptu pred druhým dopadom na podlahu kurtu.

Počas výmeny môže hráč zasiahnuť loptu počas letu alebo po dopade na podlahu, pričom môže použiť bočné steny a zadnú stenu na usmernenie letu lopty na čelnú stenu.

Pri počítaní skóre squashových zápasov sa väčšinou využíva tradičné počítanie: hráč získava bod iba vtedy, ak servuje a každá hra má 9 bodov. Ďalší typ tzv. amerického počítania spočíva v tom, že hra sa skladá z 15 bodov a hráč získava bod kedykoľvek, keď vyhrá výmenu. Tento spôsob počítania sa začal používať vtedy, keď sa v profesionálnom squashi neúmerne predlžoval čas zápasu, a tým sa stával pre divákov menej atraktívny.

Po vstupe na kurt majú hráči desať minút na rozohranie. Pri rozcvičke stoja na protiľahlých stranách a udierajú do lopty tak, aby sa zakaždým dostala na stranu súpera. Po 5. minúte si hráči vymenia strany a pokračujú v rozcvičke. Rozcvičovať sa iba 10 minút je v skutočnosti málo na komplexné zahriatie svalovej sústavy. Preto sa podstatná časť rozcvičky obvykle realizuje mimo kurtu (strečing, krátke výbehy, šprinty, masáž a podobne).

Po ukončení rozcvičky hráči losujú o podanie. V našich zemepisných šírkach sa používa systém „kameň, papier, nožnice“ alebo roztočenie rakety okolo svojej osi (rakety, ako napr. Unsquashable, Karakal majú na jednej strane značku ME a na druhej YOU).

Hráč, ktorý začína, má právo vybrať si stranu. Toto platí počas celého zápasu. Obyčajne sa servuje sprava doľava proti pravorukému hráčovi, pretože podanie sprava sa dá ľahšie umiestniť do protiľahlého zadného rohu kurtu, a tým hneď vytvoriť tlak.

Podávajúci musí mať v momente kontaktu s loptou aspoň jednu nohu v štvorci podania (service box). Časť nohy môže byť vo vzduchu, ale nesmie sa dotýkať žiadnej čiary ohraničujúcej štvorec podania. Podávajúci vyhodí loptu do vzduchu, trafí ju raketou a nasmeruje ju na čelnú stenu, pričom musí trafiť pás vytvorený deliacou čiarou (cut line) a autovou čiarou (out of court line). Lopta musí dopadnúť do opačnej zadnej štvrtiny kurtu (opposite back quarter). Ak letiacu loptu zahrá súper volejom, je podanie dobré, aj keby nesmerovalo do opačnej zadnej štvrtiny kurtu.

Zoznam chýb pri servise:
- podávajúci nemá aspoň jednu nohu vo štvorci podania (service box),
- podávajúci trafí loptu potom, čo dopadne na podlahu,
- podávajúci vyhodí loptu do vzduchu, ale netrafí ju,
- lopta nedoletí na čelnú stenu,
- lopta sa dotkne najprv bočnej steny,
- lopta nedopadne do opačnej zadnej štvrtiny kurtu,
- podávajúci zasiahne loptu na dvakrát (dvojdotyk),
- podávajúci odrazí loptu mimo autových čiar,

Po odohraní podania podávajúcim sa hra rozširuje na celý kurt. Jediné obmedzenia sú autové čiary a doska TIN na čelnej stene (ďalej len TIN).

Hráč vyhráva výmenu, ak jeho súper:
- nestihne trafiť loptu pred druhým dopadom na podlahu,
- nedokáže trafiť čelnú stenu,
- trafí loptu do tin-u,
- trafí loptu do podlahy predtým, ako sa dotkne čelnej steny,
- trafí loptu na alebo nad jednu z autových čiar na kurte (pozri obr. 4.1 str. 22),
- trafí strop alebo čokoľvek, čo je zavesené na strope,
- nesie loptu na rakete alebo ju trafí dvakrát (dvojdotyk),
- dotkne sa lopty hocičím iným ako raketou,
- zámerne zavadzia pri údere,
- náhodne zavadzia pri údere, pričom vám znemožní zahrať víťazný úder.

Väčšina zápasov sa odohrá tradičným počítaním a teda bod získava iba podávajúci. Ak výmenu vyhrá prijímajúci, skóre sa nemení (strata, hand out). Skóre sa počas zápasu vyhlasuje tak, že ako prvé sa vyhlásia body podávajúceho. Za stavu 8 : 8 sa používa, podobne ako v tenise, skrátená hra, čiže TIE BREAK. Hráč, ktorý ako prvý dosiahne 8 bodov, je prijímajúci a vyberá si, či sa hra skončí, ak jeden z hráčov dosiahne 9 bodov alebo 10 bodov. Zjednodušene — za stavu 8:8 povie ten, kto prijíma podanie, či sa hrá o jeden bod (do 9) alebo o dva (čiže do 10 bodov). Obvykle si prijímajúci vyberá hru do 10 bodov, pretože v opačnom prípade má podávajúci GAMEBALL — je na jeden bod vzdialený od víťazstva v hre.

Od roku 2005 sa na Slovensku používa počítanie bodov bez strát. To znamená, že bod získava ten hráč, ktorý výmenu vyhrá. Nezáleží na tom, či predtým podával alebo nie.

Na zvýšenie bezpečnosti pravidlá hry squash obsahujú inštitút zvaný LET a STROKE. Tento systém opisuje množstvo situácií, kedy sa rozhodca rozhodne pre LET a kedy pre STROKE. Keď uvažujeme o LET a o STROKE, treba mať na pamäti dve veci — bezpečnosť a fair play. Bezpečnosť je pritom prvoradá. Ak hráč preruší úder, pretože sa domnieva, že by mohol súpera zasiahnuť (raketou alebo loptou), pričom môže zahrať dobrý úder, je oprávnený žiadať aspoň LET. Začiatočníci zvyknú prerušiť hru aj po nevýznamnom kontakte, čo však zvyšuje bezpečnosť hry. Niekedy zase hráč zastaví výmenu, pretože je presvedčený, že keby sa nedostal do kontaktu so súperom, výmenu by mohol ukončiť vo svoj prospech. Stáva sa, že aj napriek maximálnemu úsiliu umožniť súperovi zahrať úder, sa to hráčovi nepodarí, pretože zahrá nekvalitný úder (napríklad na Pravidlá hry seba). V takomto prípade hráč stráca výmenu. Takže všeobecne platí, že ak hráč zastaví hru, pričom má raketu pripravenú na úder a aj pozične stojí tak, že loptu môže zasiahnuť a súper stojí v ceste, (lopte alebo rakete) dostane STROKE.

Na lepšie pochopenie je vhodné preštudovať si tri základné situácie, ktoré vedú k LET  a STROKE. Pri čítaní nasledujúcich kapitol, majte na pamäti dve veci:
- ak sa súper chcel zámerne dostať do kontaktu s vami alebo s vaším úderom, ste vždy oprávnený na STROKE;
- ak by ste neboli schopný zahrať dobrý úder, rozhodnutie by vždy malo byť NO LET.

Poznámka: napr. ak loptu nevidíte cez súpera, ktorý stojí pred vami, narazíte do neho s tým, že si pýtate LET, ale súper zahral loptu do nicku.

Pravidlá hovoria, že pri údere musí mať hráč možnosť nasmerovať loptu priamo na čelnú stenu kurtu. Ak zasiahne hráč súpera loptou, pričom lopta smeruje na čelnú stenu, hráč má právo na STROKE. Ak lopta smerovala na zadnú alebo bočnú stenu, mala by sa výmena opakovať (LET). V každom prípade, ak máte dojem, že môžete súpera ohroziť, zastavte výmenu a žiadajte LET. Opačný postup sa všeobecne hodnotí ako neskúsenosť alebo nešportové správanie.

Jedinou výnimkou, keď hráč nedostane STROKE, aj keď súpera zasiahne, sú tieto prípady:
- hráč sa pred úderom otočí o 180°;
- hráč zahrá úder pomedzi nohy otočený chrbtom k čelnej stene,
- hráč zahrá loptu za chrbtom.

Počas hry vám súper musí umožniť priamy prístup k lopte. Ak sa toto pravidlo poruší, to či ste oprávnený na STROKE alebo LET, závisí od toho, či ste prerušili hru pred zahratím pravdepodobne víťazného úderu. Či by bol váš úder víťazný, závisí aj od kvality úderu súpera.

Ak bol súperov úder „nalepený“ na bočnej stene, je málo pravdepodobné, že z takejto lopty zahráte víťazný úder. Takáto situácia sa posudzuje ako LET.

Ak bol súperov úder nedôrazný a nepresný, vaša šanca zahrať víťaznú loptu je vysoká a ste oprávnený na STROKE.

Treba povedať, že pravidlá hovoria, že aby ste dostali LET alebo STROKE, musíte vyvinúť maximálne úsilie, aby ste sa za loptou dostali. Samozrejme nie vtedy, ak stojí medzi vami a loptou súper — vtedy stačí ukončiť vaše úsilie dostať sa k lopte v momente fyzického kontaktu so súperom.

Počas hry vám súper musí poskytnúť dostatok miesta na realizovanie úderu, ktorý si vyberiete. Ak sa na vás počas úderu súper „lepí“ a zabráni realizovať náprah (backswing) alebo dotiahnutie úderu (follow-through), ste oprávnený na STROKE, pokiaľ môžete hrať úder priamo na čelnú stenu. Ak ste v rovnakej situácii, ale môžete zahrať iba na bočnú stenu, ste oprávnený na LET.

Okrem uvedených situácií, keď sa LET a STROKE kvôli vzájomnému prekážaniu udeľuje, sú ešte ďalšie okolnosti:
- počas výmeny praskne lopta - LET,
- ak hráčov počas výmeny niečo vyruší, napr. diváci, cudzí predmet a pod. — LET,
- ak hráč nebol pripravený na príjem podaniu, neprejavil snahu o vrátenie podania — LET.

Na podujatiach najvyššej kategórie sa na rozhodovaní zápasu podieľajú dvaja rozhodcovia: marker a referee.

Ukazovateľ (MARKER) je zodpovedný za:
- predstavenie zápasu divákom,
- hlásenie skóre,
- hlásenie chýb podania, hlásenie autov, dvojnásobného dopadu lopty na podlahu, dvojnásobného zásahu lopty raketou,
- a opakovanie rozhodnutí rozhodcu.

Rozhodca (REFERE) je zodpovedný za:
- vynášanie rozhodnutí o žiadostiach o LET,
- vynášanie rozhodnutí korigujúcich rozhodnutia ukazovateľa,
- oprava chýb ukazovateľa (napr. chyba skóre),
- a dodržanie časového rozpisu počas rozcvičky a prestávok medzi setmi (hráči majú medzi setmi povolenú prestávku 90 sekúnd).

Na menej dôležitých podujatiach, napr. aj na našich domácich turnajoch, vykonáva funkcie ukazovateľa a rozhodcu jedna osoba. V tejto situácii by mal podávajúci hráč hlásiť skóre pred každým podaním, aby sa tak predišlo omylom.

Ak chce hráč uplatniť svoje právo na LET alebo STROKE, zastaví hru, obráti sa na rozhodcu a povie: „LET PLEASE“ alebo „LET PROSÍM“. Hráč NIKDY nežiada o STROKE. Rozhodnutie, či v tej situácii je vhodný LET alebo STROKE, je na rozhodcovi. Žiadosť o LET o niekoľko lôpt po konfliktnej situácii nie je povolené. Predpokladá sa, že ak hráč odohral loptu a nežiadal o LET, nebol súperom obmedzovaný a teda ani dôvod na opakovanie výmeny nenastal.

Pravidlá, ktoré sú uvedené v tejto kapitole, sú pravidlami pre dvojhru a nemajú záväzný, ale iba orientačný charakter. Záväzné znenie pravidiel WSF môžete získať na adrese http://www.squash.org. Posledné zmeny do oficiálnych pravidiel sa zapracovali v apríli 2001.